Aj keď to vo svete vyzerá všelijako… Čo vo svete, v našich vlastných životoch! Aj keď to v našich vlastných životoch vyzerá všelijako a niektorí z nás by dali ruku do ohňa za to, že „asi idú mimo svoj plán duše“, tak sa na chvíľu spoločne zastavme. Ísť mimo plán sa predsa nedá 🙂 Náš život je odrazom našich výberov z možností, z ktorých všetky sú súčasťou plánu. Tak ako chceme z nášho plánu vybočiť? A kam? Aj o tomto je piata časť série „Plán duše“.      

 

V predchádzajúcich článkoch tejto série sme si (okrem iného) povedali, že človek je podobou Zdroja v čase a priestore. Každý z nás má podstatu Zdroja (dušu) „modulovanú“ pre podmienky času a priestoru. Táto modulácia je potrebná, pretože stav bytia „za oponou“, mimo čas a priestor, nie je kompatibilný s bytím v čase a priestore (a teda tým, čo voláme život).

Z našej perspektívy (človeka) vnímame život ako plynutie času*.

Keby nebol čas, nebol by ani život. Bol by iba stav výsledku mimo čas a priestor – stav toho istého (metaforicky) „zaseknutý v jednom momente“. Ako keď zastavíme film v jeho finálnom zábere a pozeráme na nehybný obraz. Pozerali by sme sa takto síce na „dokonalý záber“, taký, na ktorom už niet čo zmeniť, pridať, ani ubrať, no takémuto obrazu pri všetkej jeho dokonalosti chýba dynamika a pohyb, chýba mu priestor, do ktorého by sa dalo vstúpiť a zažiť tak to, čo v ňom je. Pozeranie na statický záber nie je z pohľadu človeka život. Život je pohyb, plynutie, zmena. Život je všetok pohyb odvíjajúci sa pred bodom výsledku, pred týmto záberom v jeho úplnej, finálnej podobe.

Naša duša, podstata Zdroja v nás, sa pohybuje časom a priestorom podľa svojho plánu, ktorý vznikol vo večnosti spoločne s výsledkom, do ktorého má všetko dospieť. Plán duše je teda plán jednej oddelenosti Zdroja v jeho celkovom pláne, ktorý zahŕňa všetko (všetky oddelenosti a ich plány).

Zostaňme pri metafore dokonalého filmového záberu a predstavme si, že takýto záber je výsledkom kolaborácie viacerých ľudí. Ľudí, ktorí postavili kulisy, ktorí ich osvetlili, ktorí v tomto zábere stvárňujú svoje roly, ktorí sa postarali o kostýmy a rekvizity, ktorí sedia za kamerou a tak ďalej. Všetci zainteresovaní sú oddelenosti Zdroja, z ktorých každá má svoj plán (duše). Tieto plány (duše) sa vo vzájomnej súhre spájajú do jedného veľkého plánu (plánu Zdroja), ktorého výsledok je finálny, „dokonalý“ záber.

Zoberme si v krátkosti na mušku osvetľovača, ktorý sa na tomto zábere podieľa, ako príklad človeka, oddelenosti Zdroja, ktorá má v pláne spejúcom do výsledku svoje miesto.

V nejakom momente svojho života tento náš osvetľovač objavil záujem o svetlo a tieň. To bolo v jeho pláne. Začal sa v tejto oblasti vzdelávať, odštartoval prvé praktické pokusy. Aj to bolo v pláne. „Náhodou“ sa dostal k ľuďom v oblasti filmu a dostal svoju prvú prácu. Aj to bol plán. Plán bol tiež to, že sa v nejakom bode ocitol vo filmovom štábe, kde sa spojilo viacero plánov (ďalších ľudí, oddeleností) do výsledku, ktorým je spomínaný finálny záber.

Tento príklad slúži iba pre ilustráciu princípu, podľa ktorého plán funguje. Poznámka, ktorú nechcem na tomto mieste opomenúť je: plán duše nie je o úlohe, „poslaní“ alebo povolaní k vykonávaniu. Väčšina ľudí si to tak predstavuje, keď hovorí o pláne svojej duše. Často sa s tým stretávam v praxi, kde ľudia za mnou chodia s otázkami typu: „Čo je mojím poslaním?“, „Čo mám robiť, akým smerom sa uberať, aby som zažíval naplnenie?“, „Chcem robiť to, čo moja duša sem prišla robiť. Čo to je?A skoro všetci si to spájajú s prácou 🙂

Zdroj však nestvoril život ako pracovný tábor a plán ako harmonogram práce („Ty dostaneš metlu a budeš zametať, ty to potom prejdeš mokrou handrou a ty….“). Preto, prosím, vyššie uvedený príklad s osvetľovačom a dokonalým záberom berte len ako ilustráciu princípu. Nejde v ňom o poslanie, povolanie, ani prácu.

Ide v ňom o princíp spájania jednotlivých vlákien (plánov duší) do veľkého celku, plánu Zdroja, ktorý obsahuje úplne všetko.

Čo plán duše obsahuje (ak teda nie prácu, „poslanie“, činnosť, ktorú možno vykonávať), si povieme až v ďalšom článku, takže ešte budete musieť byť chvíľu trpezliví. Na tomto mieste je dôležité povedať:

Neexistuje krok mimo plán, pretože všetko je súčasťou plánu Zdroja, a teda aj plánu duše.

Neexistuje nič, čo by nebolo zahrnuté v pláne. V predchádzajúcich článkoch sme si povedali, že existuje jeden výsledok, do ktorého všetko speje. Toto taktiež v menšej mierke znamená, že aj život človeka, jeden život, speje do jedného výsledku, ktorý si každý naplánoval sám, no nie ako človek (v jeho predstavách a vytýčených cieľoch), ale ako Zdroj na druhej strane duality, vo večnosti mimo čas a priestor. Je jeden výsledok, do ktorého vedie veľa ciest. A my si z nich v každom jednom momente života vyberáme, pretože sú v pláne Zdroja, a teda aj v našom pláne duše, obsiahnuté ako možnosti k výberu.

Z pohľadu výsledku, do ktorého všetko dospeje, sú všetky možnosti k výberu rovnocenné. Nie je možné urobiť nesprávny krok, a teda dostať sa mimo plán. Nesprávny krok, nevhodný výber, existuje len z pohľadu nášho prežívania v čase. Z pohľadu nami zažívaného komfortu a spokojnosti. Dostať sa dostaneme aj tak do toho výsledku, ktorý sme si pre náš život človeka určili ako Zdroj vo večnosti, úplnosti.

Čo to konkrétne znamená pre nás a náš plán duše?

Znamená to, že náš plán duše v každom momente plníme 🙂

Plníme, pretože nezastaviteľne spejeme do cieľa, výsledku, ktorý je iba jeden. Preto si môžeme vydýchnuť. Nech robíme čokoľvek, stále sme v našom pláne, stále sme Zdrojom v podobe človeka. Stále sme (aj keď neúplnou, no do úplnosti spejúcou) podobou Zdroja, ktorý všetko „vymyslel“ tak, aby sa to vrátilo do výsledku, z ktorého celá táto cesta začala. Výsledok je takpovediac „garantovaný“, a preto sa môžeme viac uvoľniť. Smerom k výsledku kráčame aj vtedy, keď sa nám zdá, že ideme mimo, že nevieme, kam ideme, že sme stratení…

Vráťme sa k nášmu príkladu osvetľovača. Jeho plán duše je všetko to, čo predchádza výsledku – jeho podieľaní sa na spomínanom finálnom zábere. Ako človek má počas jeho života dostupné všetky možnosti (a ako už vieme, na konci, vo výsledku, bude aj tak „štelovať“ svetlá v dokonalej súhre s kulisami a hercami). Povedzme ale, že v skorom dospelom veku sa rozhodne pre inú činnosť, ktorá sa mu v tom čase zdá zaujímavejšia – napríklad cukrár. Urobil týmto krok mimo svoj plán duše? Neurobil. Čo potom urobil? Urobil výber cesty vedúcej do toho istého výsledku, do ktorého by viedla aj ktorákoľvek iná cesta núkajúca sa ako možnosť v čase rozhodovania.

Čo sa stane? Stane sa cukrárom a na jeho ceste dostane odozvu, že to nie je ono. Domov chodí unavený. Koštovanie vlastných výtvorov sa podpísalo na jeho zdraví. Valcuje ho konkurencia, s ktorou nevie udržať krok. Je z toho frustrovaný; stráca sa motivácia, sila pokračovať ďalej. Táto cesta sa pre komfort jeho prežívania jednoducho ukázala ako nevhodná (no stále je v pláne). Potrebuje preto presedlať. Rozhodne sa vrátiť k tomu, čo ho fascinovalo v detstve – svetlo a efekty, ktoré je možné ním docieliť.

Keďže v tomto príklade poznáme výsledok, do ktorého jeho plán duše speje, čo v našich životoch – aby bola väčšia sranda 🙂 – tak nie je, tak si v tomto bode vydýchneme a povieme: „Kráča správnym smerom, ide podľa plánu svojej duše.“ Lenže on tým správnym smerom kráčal vždy, aj v bode, kedy ešte fandil cukrovinkám ako svojmu životnému poslaniu.

Na našej ceste robíme množstvo výberov, ktoré sa netýkajú iba tých „veľkých“, kľúčových alebo strategických rozhodnutí, ktorým zvykneme pripisovať dôležitosť my. Niektoré naše výbery, či veľké alebo malé, nám môžu dať nepríjemnú odozvu. A to aj napriek tomu, že sa vo svojej podstate nachádzame vždy, v každom jednom momente, v našom pláne, a teda na tej „správnej“ ceste vedúcej do výsledku.

Prečo, ak je všetko vo výsledku jedno, sú teda príjemné cesty a také, ktoré sú plné prekážok, problémov, neúspechu, nešťastia a iných vecí, ktoré nikto z nás nechce zažívať?

Pretože ako ľudia sme v sústavnom vývoji – sme neúplnosťou rútiacou sa do výsledku 🙂 V jednom momente niečo nevieme, v ďalšom sa to dozvieme, v ďalšom na základe tohto poznania konáme, v ďalšom príde korekcia a doplnenie poznania, v ďalšom máme pocit, že opäť nič nevieme a to, čo sme vedeli, je nám na nič, a tak ďalej…

Ako človek, neúplná podoba Zdroja, sme teda vždy v stave neúplnosti – niečo nevieme, nechápeme, nemáme, nepoznáme. A práve z tejto našej neúplnosti robíme naše výbery cesty, po ktorej kráčame do výsledku. A keďže naše výbery robíme z neúplnosti, tak je možné, že si vyberieme cestu, ktorá nám z pohľadu komfortu jej prežívania nami nebude vyhovovať. Ako však už vieme z minulého článku („Optika videnia plánu duše“), v takom prípade môžeme prestúpiť na inú.

Naše vnímanie toho, čo je alebo nie je tá „správna“ cesta (aj keď v skutočnosti je to jedno – všetky sú správne, pretože vedú do jedného výsledku), je prifarbené našou neúplnosťou. To nie je žiadna porucha. Je to naša prirodzenosť („Človek ako oddelenosť Zdroja“) 🙂

Posledný krát sa vráťme k príkladu osvetľovača. Čo sa stane, ak náš cukrár-osvetľovač po zistení, že povolanie cukrára nie je pre neho to pravé makové, urobí korektúru cesty a bude sa uchádzať o prácu osvetľovača, v ktorej však dostane odozvu, že jeho práca „stojí za prd“? Čiže čo ak na „správny“ výber dostane odozvu, ktorá správnosť jeho výberu spochybňuje („Veď keď všetko robím správne, tak by som mal dostať pozitívnu odozvu…“)?

Čo to znamená? Z pohľadu plánu absolútne nič 🙂 Z pohľadu človeka to znamená to, že iba opäť stojí pred ďalším výberom, voľbou cesty, ktorou bude pokračovať ďalej do rovnakého výsledku. Môže pátrať, prečo takú odozvu dostáva. Môže si uvedomiť, že jeho poznanie a zvládnutie fachu má svoje manká a ďalej cibriť svoje zručnosti na vyšší level, aby to po čase skúsil znova. Alebo to môže interpretovať ako „Tak asi možno fakt stojím za prd a toto nie je pre mňa vhodné“ a skúsiť niečo iné. Alebo sa môže vrátiť k práci cukrára, aby opäť chodil domov unavený, nespokojný a v nejakom bode tak urobil ďalší výber jeho ďalšej cesty, ktorá ho dovedie… my už vieme kam.

Odozvy, ktoré na naše výbery dostávame, mnohokrát nedokážeme správne vyhodnotiť, pretože máme vytvorené predstavy o tom, čo znamená „správne kráčať“. Predstavy o tom, akú odozvu máme dostať, keď kráčame „správne“.

A pritom sú všetky naše predstavy iba odrazom našej neúplnosti a všetky odozvy, ktoré v živote dostávame, iba odozvami na ňu (našu neúplnosť a neúplnosť našich výberov).

Pod čiarou je to všetko však úplne jedno…

Plán sa odvíja vo svojej neotrasiteľnej postupnosti a my sa v každom jednom momente nachádzame v nejakej jeho fáze, v ktorej je podstatné vždy niečo iné. V jednej sa potrebujeme niečo naučiť, v ďalšej niečo zažiť/zakúsiť, v ďalšej si niečo uvedomiť na to, aby sme mohli urobiť ďalší výber a tak ďalej, a tak ďalej. Pod čiarou je nepodstatné, či sme práve teraz tým nespokojným cukrárom alebo ašpirujúcim osvetľovačom, ktorý dostane odozvu, že jeho práca nestojí za nič… Všetko aj tak vždy dospeje do výsledku v pláne.

Keď si to uvedomíme a budeme sa viac než na výsledky sústrediť na naše výbery, na to, aby sme začali lepšie rozumieť tomu, prečo ich vlastne robíme v takej forme, v akej ich robíme, a ako ich môžeme robiť ináč, tak nám náš život so všetkou jeho neúplnosťou prestane vadiť. (Áno, vadiť.) A uvidíme tú krásu a ladnosť, s ktorou plán funguje, ktorou plán je.

Až keď si uvedomíme, že to nie je tak fatalistické, ako sa to na prvý pohľad zdá, a prestaneme s tým bojovať, sa naučíme vnímať plynutie plánu. Až vtedy sa skutočne naučíme vidieť, že všetko má svoj zmysel, účel, svoje miesto. A až vtedy sa naučíme robiť také výbery, ktoré nám umožnia komfortné prežívanie toho, čo sa deje, lebo sa to v dôsledku nášho výberu jednoducho diať má.

Zdroj má svoj plán, v ktorom má každá jeho oddelenosť (človek) svoje miesto. A tento má možnosť slobodného výberu cesty/ciest, ktorými sa chce v tomto pláne pohybovať až do výsledku, z ktorého táto cesta časom a priestorom začala.

Čo teda znamená plán duše pre človeka?

Plán duše z pohľadu nášho aktuálneho života (keďže ostatné nás v skutočnosti vôbec nemusia zaujímať) je iba jedna etapa veľkého plánu, ktorou ako oddelenosť prechádzame teraz na našej ceste do cieľa. Etapa, ktorej predchádzala iná etapa a po ktorej bude nasledovať ďalšia. Etapa, v ktorej máme niečo zažiť, niečo si uvedomiť, niečo sa naučiť. Etapa, v ktorej robíme naše výbery. Môžeme ich aj naďalej robiť podľa toho, aký výsledok chceme dosiahnuť („Vlastná tvorba (života) a plán duše„), no tiež ich môžeme začať robiť podľa toho, akú odozvu na ne dostávame teraz, v prítomnosti. A túto odozvu sa môžeme učiť lepšie vnímať a chápať, aby sme sa nemuseli toľko durdiť 🙂

To je to žitie v súlade s plánom duše, o ktorom sa často hovorí. Krok mimo plán sa nedá urobiť, pretože neexistuje nič, čo nie je plánom. A všetko speje do jedného výsledku. Podstatný teda nie je výsledok, ale náš komfort, naše každodenné prežívanie života, našich výberov a ich dôsledkov, ktoré by nám, v tom ideálnom prípade, mali prinášať spokojnosť. A ak to tak nie je, tak potrebujeme urobiť iné, nové výbery, aby naša cesta bola čo najpríjemnejšia. Žiadnu inú úlohu nemáme.

Plán duše netreba poznať v detailoch. Ten sa deje bez ohľadu na to, koľko „chýb“ (v našom vnímaní správnosti/nesprávnosti) urobíme. Čo je podstatnejšie než poznanie plánu duše, je schopnosť navigovať sa vo svojich výberoch tak, aby prežitok toho, čo sa má stať (a aj stane ;)), bol pre nás čo najpríjemnejší. Neutečieme pred ničím. Neutečieme pred vývojom, pred uvedomeniami, ktoré sú pre nás podstatné, ale môžeme si vybrať, ako toto všetko zažijeme. Na akej ceste, akým spôsobom, na aký štýl takpovediac.

Aj o tomto je praktický kurz „Plán duše“ (pre viac info kliknite TU).

Pokračovať v čítaní 6. časti: „Plán duše

* Poznámka k času: O čase by sa bezpochyby dal napísať samostatný článok (alebo aj séria). Ja však uvádzam iba krátky myšlienkový destilát k tomuto konceptu, ktorý je podstatný pre našu tému. Čas v tomto kontexte nie je myslený ako „hodinkový“ čas – čiže veličina, ktorá plynie nezávisle od nás a ktorú môžeme zmerať. Čas je totiž iba miera vývoja. Miera neúplnosti smerujúcej do výsledku. Keby nebol vývoj, nebolo by to, čo voláme čas, a teda ani to, čo voláme život.

Zdieľajte článok s priateľmi:


Share This