Od ľudí, ktorí vyhľadajú moju pomoc, častokrát počúvam, že ich situácia je ako bludný kruh. Nech robia, čo robia, vytúžený výsledok – pozitívna zmena alebo želaný cieľový stav – veľmi úspešne zotrváva v rovine nezhmotnenej predstavy. Prečo to tak je? Kde robíme chybu? A prečo nám pri vymotaní sa niekedy nepomôžu ani múdre knihy?

Bludné kruhy ako zdanlivo bezvýchodiskové situácie, v ktorých naša úprimná snaha o zmenu nie je náležite odmenená, sú náročné hlavne pre našu psychiku. Zamotaní v bludných kruhoch zažívame emočný kolotoč – pochybnosti striedajú pocity hnevu, sklamania, dezorientácie, rezignácie. S rastúcim zúfalstvom rastie aj toxicita našich povzdychov: „Keď nič nefunguje, tak asi by som sa s tým mal zmieriť“, „To mám za trest“…

Tak kde to viazne? Prečo sa nám nedarí vystúpiť z tohto šialeného bludiska? Z mojej praxe mám odpozorované vysvetlenie, ktoré by sa dalo zhrnúť do nasledovnej „poučky“:

Bludný kruh = spleť strategicky zle určených priorít

V tejto súvislosti sa zamyslime nad prioritami ako nad jednotlivými schodíkmi alebo nášľapnými kameňmi v kontexte stratégie, ktorú si vyberáme na dosiahnutie nášho cieľa, zmeny, o ktorú usilujeme. (Sme predsa ľudia, ktorí prebrali zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk, a tak nebudeme nečinne sedieť a čakať na zázraky!)

Ako postupujeme, keď sa ocitneme v situácii, ktorá nás trápi, ktorá nezapadá do našej predstavy šťastného a naplneného života? Po rozhodnutí aktívne pracovať na zmene našej situácie a stanovení si cieľa začíname analyzovať. Čo je príčina mojej situácie? Čo treba zmeniť a ako? Možno si prečítame aj nejakú múdru knižku k danej téme, možno sa poradíme s okolím. Na vedomej úrovni si takto vytvoríme stratégiu a stanovíme si priority – čiže jednotlivé kroky, ktoré z nášho pohľadu musíme podniknúť na to, aby sme sa dopracovali k požadovanému výsledku.

 

DzinV praxi sa ale potom niekedy stretávame s tým, že to akosi nefunguje… Ak naše pokusy zlyhávajú dlhodobo, tak potom hovoríme o bludných kruhoch. Kde robíme chybu?

Prehliadame rozdiel medzi skutočnými prioritami a prioritami ega.

V mojom článku „Bakané“ ego – prekážka na ceste k zmene? píšem o tom, ako ego skresľuje naše vnímanie skutočnosti. Ego je rôznymi faktormi podmienený filter, ktorý ovplyvňuje aj naše vnímanie priorít. Faktom je, že priority, ktoré stanoví ego, a skutočné priority sú častokrát dve úplne rozdielne veci! A od toho, na akých prioritách postavíme našu stratégiu, naše snaženie, logicky závisí aj výsledok.  

Ego častokrát hľadá (a v mnohých prípadoch aj nájde) čerta tam, kde nie je.

Pre ilustráciu v krátkosti uvediem jeden príklad z mojej praxe:

Jeden človek za mnou prišiel s tým, že sa mu nedarí vystúpiť z bludného kruhu zlozvykufajčenia. Vyskúšal už kadejaké stratégie, no nič nezafungovalo. Ego vydedukovalo, že to celé troskotá na sile jeho vôle a vymyslelo „geniálnu“ vec (určite neodporúčam napodobňovať!). Na zvýšenie „motivácie“ si tento človek na niekoľko dobre viditeľných miest v jeho prostredí vylepil odstrašujúce obrázky chlapíka na nemocničnej posteli, napojeného na rôznych hadičkách a prístrojoch. No nepomohlo ani to. Zúfalý prišiel s vetou: „Tak keď už nefunguje ani pud sebazáchovy, keď už ani obava o moje zdravie neposilní môju vôľu skoncovať s fajčením, tak potom čo?!?“.

V skutočnosti ale vôbec nešlo o silu vôle. Skutočná priorita, ktorú ego vytesnilo, odfiltrovalo, bola ukrytá v zakódovaných mechanizmoch správania na kompenzáciu narušenej sebahodnoty. Oslabená sebahodnota tendenčne ľudí vedie k vymýšľaniu stratégií, ako čerpať potvrdenie seba samého z uznania, ktoré sa im dostáva od druhých. Na zaistenie si „obdivu“ od okolia – a teda na posilnenie vlastnej sebahodnoty – si tento človek časom vykonštruoval dôkladne prešpekulovaný imidž ležérneho frajera, ktorého neodmysliteľnou súčasťou bolo práve fajčenie (tak ako u všetkých jeho idolov z mladosti). Pri takomto podvedomom vzorci (prestanem fajčiť > zrúti sa môj imidž/moja sebahodnota > prestávam existovať > preboha nie, budem fajčiť ďalej) pud sebazáchovy paradoxne fungoval celkom spoľahlivo…Zároveň však na ňom troskotali aj všetky pokusy o dosiahnutie cieľa. Bludný kruh ako vyšitý.

 

FI_bludne_kruhy

 

Vedieť si určiť také priority, ktoré nás nebudú držať donekonečna uväznených v bludných kruhoch, ale práve naopak, pomôžu nám z nich vystúpiť, je svojím spôsobom umenie.

Keď sme v niečom namočení až po uši, tak nám častokrát chýba potrebný odstup na to, aby sme vôbec boli schopní aspoň akej takej objektivity. Čo ale môžeme robiť, je cibriť našu vnímavosť voči falošným udičkámprioritám, ktoré pramenia z ega.

Priority ega sú také priority, ktoré neobstoja v praktickom teste.

To znamená priority, ktoré nás brzdia na ceste k pozitívnym zmenám, ktoré nám nepomáhajú pri riešení nášho problému alebo nepriaznivej situácie. Takéto priority – kroky, ktoré podnikáme v rámci našej stratégie – treba zidentifikovať, odložiť a prehodnotiť celú stratégiu.

Zabudnite na všetky štandardizované poučky a postupy. Neriešte, prečo niečo tak dobre funguje iným, ale nie vám. Nelámte si zbytočne hlavu nad tým, prečo postup opísaný v nejakom múdrom bestselleri práve vám neprináša úspech. Jeden a navonok ten istý „problém“ má totiž u dvoch rôznych ľudí dva rôzne pozadia. A u každého jedného je konštelácia faktorov, ktoré toto pozadie vytvárajú, iná. A tým pádom sú iné aj priority, ktoré si treba stanoviť a na ktoré si treba posvietiť. Hľadajte preto tie VAŠE priority. Ak vám niečo nefunguje teraz, tak s veľmi veľkou pravdepodobnosťou treba pozornosť zamerať inam.

Priority ega nie sú vždy samé o sebe zlé alebo nesprávne. Chyba sa častokrát udeje práve v poradí – pred tým, než môže byť úspešné B, najskôr treba spraviť A. V mnohých prípadoch to býva tak, že človek sa k prioritám, ktoré ako prvé stanovilo jeho ego, v neskoršej fáze procesu vedúceho k zmene napokon vráti.

Ak niečo teraz nefunguje, tak to odlož a hľadaj to, čo teraz fungovať bude.

Ako? Ako si určiť priority, ktoré nás posunú ďalej?

Jedna z možností je cez hlbšie ponorenie sa do seba. V (už spomenutom) článku „Bakané“ ego – prekážka na ceste k zmene? opisujem jednu zo stratégií konštruktívneho narábania s egom, ktorá nám umožňuje „zoškrabať“ povrchové vrstvy ZDANLIVÝCH súvislostí a nahliadnuť na skutočné pozadie našich problémov. A stanoviť si tým pádom aj skutočné priority.

Ak sa nám aj napriek všetkej našej snahe nedarí prebrodiť sa von, tak sa neostýchajme požiadať o pomoc niekoho druhého, kto sa na našu situáciu dokáže pozrieť objektívne z dostatočného odstupu. Niekedy si práve týmto krokom ušetríme kopec času a zbytočného blúdenia.

Z každého bludného kruhu sa dá vystúpiť. Smerom k východu, ktorý ale bohužiaľ nebýva vysvietený a neprehliadnuteľne označený slovom EXIT, sa spoľahlivo posúvame až vtedy, keď máme jasno v tom, ktorým prioritám je skutočne potrebné venovať našu pozornosť.

Zdieľajte článok s priateľmi:


Share This