Na ceste rozvoja alebo transformácie sa častokrát stretávame s témou ega, ku ktorej existujú rozmanité názory. Je ego skutočne „bakané“ a prekážka na ceste k zmene? Ako s ním konštruktívne narábať?

V mojej práci s egom narábam v podstate dennodenne. Pracujem ako spirituálne médium – ako „tlmočník“ medzi človekom (jeho egom) a jeho Vyšším Ja (jeho vnútornou, od ega odpútanou, múdrosťou). Ľudia ma väčšinou vyhľadávajú s rôznymi problémami, ktoré by chceli riešiť, ale nevedia ako. Ľudia ma tiež vyhľadávajú, pretože hľadajú odpovede, ktoré im pomôžu nadobudnúť jasnejší prehľad o ich situácii a zmeniť realitu, s ktorou nie sú spokojní. Ľudia, ktorí chcú definitívne vystúpiť z rôznych začarovaných kruhov dookola opakujúcich sa situácií a vzorcov a vedia, že niečo podstatné prehliadajú.

Čo robím ja? Na ľudí a ich situáciu nahliadam na úrovni ich Vyššieho Ja, na ktorej neexistuje ego. Alebo vlastne existuje, ale iba ako akýsi „komparzista“. Na vedomú úroveň takto posúvam aj tie informácie, ktoré človeku doposiaľ chýbali v skladačke jeho aktuálnej situácie, ktorú chce zmeniť. Alebo boli skreslené, ukotvené v nejasných alebo „pokrivených“ súvislostiach, potlačené, vytesnené.

Vo svojej podstate ľudí takto konfrontujem s ich vlastnou skutočnosťou, z ktorej sú na vedomej úrovni niekedy prekvapení, zarazení, niekedy dokonca rozhorčení :). Teda aspoň ich ego.

Ego by sa, vo vzťahu k skutočnosti, dalo prirovnať k zrkadlám v zábavnom parku, ktoré náš obraz skreslia do všelijakých neprirodzených proporcií.

EgoNiektoré nás urobia štíhlymi, niektoré nám naopak na váhe pridajú – niekedy skutočnosť skreslia pozitívne, inokedy zasa negatívne. Skutočnosť je ale vždy iba jedna.

Ego je formované rôznymi faktormi:

prostredím, v ktorom vyrastáme, výchovou, nastaveniami ľudí, ktorí nás obklopujú, spoločenskými normami, presvedčeniami, ktoré si vytvárame atď.

Podľa toho potom ego následne formuje, skresľuje naše vnímanie skutočnosti. To, na čo sa veľakrát pozeráme, nie je skutočnosť, ale iba jej skreslený odraz v metaforickom „zábavnom“ zrkadle. Potom sa takto častokrát snažíme meniť veci, ktoré v skutočnosti nie sú kľúčové. Robíme závery a rozhodnutia na základe zdanlivých súvislostí. Vyberáme si prostriedky, ktoré sú síce správne vo vzťahu k skreslenému odrazu skutočnosti v zrkadle ega, ale nie vo vzťahu k skutočnosti samej. Motáme sa, blúdime, zúfame…

Faktom je, že na takto „skreslenom“ základe sa ťažko robia podstatné zmeny a dosahujú dlhodobé výsledky, po ktorých skutočne túžime.

Dobre, našli sme vinníka – „bakané“ ego, ktoré skresľuje skutočnosť, vytesňuje, zahmlieva pravú podstatu vecí, fušuje do nášho úsilia o zmenu.

Čo teraz? Ideme ho kynožiť, dusiť, udupávať?

Nie, pretože bez ega to jednoducho nejde.

Pozrieť sa na neskreslenú skutočnosť je jedna vec. Pozrieť sa na neskreslenú skutočnosť a dokázať ju prijať, aby sme na nej mohli ďalej stavať, zasa druhá.

Prijatie je vec ega.

Je to niečo, s čím sa vo svojej praxi stretávam prakticky každý deň, keďže sa pohybujem na rozhraní ega a skutočnosti mimo jeho dosahu. Vidím, ako ego dokáže za veľmi krátku dobu vymyslieť milión výhovoriek a dôvodov, prečo sa niečo nedá, prečo niečo nemôže byť ináč, prečo hento, prečo tamto, prečo… Vidím, ako ego (väčšinou úplne zbytočne) komplikuje proces prijatia a následného posunu vpred. A ako si Vyššie Ja, ktoré všetky tieto status quo udržiavacie mechanizmy ega vníma z nadhľadu, iba plieska po čele :).

Neskreslenej skutočnosti sa môžeme dotknúť rôznymi spôsobmi. Môžeme sa započúvať do seba. Môžeme popracovať na prečistení a posilnení spojenia s nami samými, aby sme dokázali lepšie rozlišovať hlas ega od skutočnosti. Toto je niečo, čomu sa vo svojej činnosti aktívne venujem nielen na individuálnych sedeniach, ale tak isto aj v rámci polročného projektu vedomej transformácie Quantasha, ktorý vďaka transformačnej pomôcke Quantasha Kompas umožňuje ľuďom napredovať na báze informácií a usmernení od Vyššieho Ja, čiže na báze informácií odpútaných od ega.

Keď hovoríme o egu v spojení s rozvojom, transformáciou a pozitívnymi zmenami, tak najlepšie výsledky, z mojich praktických skúseností, dosahujú ľudia, ktorí svoje úsilie stavajú na premise:

Nerobme si z ega nepriateľa, ale spojenca.

To znamená ľudia, ktorí s egom narábajú vedome a ktorí sa ho nesnažia z celého procesu vyblokovať alebo nasilu umlčať a udupať. Ľudia, ktorí dajú priestor jeho (síce častokrát vrtkavej) argumentácii, ale zároveň sa ním nenechajú ovládnuť a obalamutiť.

Ako teda konštruktívne narábať s egom a zapojiť ho do procesov vedúcich k pozitívnym zmenám, a to tak, aby sa z neho stal, ako sa hovorí, dobrý sluha, ale nie zlý pán?

Tu je dobré „odkukať“ stratégiu, ktorú s obľubou používajú deti – neúnavné a z pohľadu dospelákov často neúprosné kladenie otázok. Deti sú prirodzene zvedavé a úprimne túžia porozumieť veciam okolo. Neuspokoja sa s ledabolo odpoveďami a budú sa pýtať dovtedy, kým sa nedopracujú k odpovedi, ktorá v ich očiach obstojí.

Pri najbližšej príležitosti, keď vaše ego prichytíte, že začína kecať a vymýšľať výhovorky, prečo sa niečo nedá, prečo toto alebo hento nemôžete urobiť, prečo niečo nemôže byť ináč než ste si doposiaľ mysleli, prečo sa určite mýlite, keď vám napríklad vaša intuícia hovorí niečo „nelogické“, nechajte ho. Nechajte ho vyrozprávať sa. Nechajte ho a pozorujte, čo všetko vám v jeho rozprave ponúkne. A potom sa začnite pýtať ako zvedavé malé dieťa.

  • Prečo reagujem takto?
  • Aký pocit to vo mne vyvoláva?
  • Prečo ma táto predstava irituje?
  • Prečo mám problém prijať iné vysvetlenie, alternatívu?
  • Keby to skutočne bolo ináč než som si doposiaľ myslela, čo by to pre mňa znamenalo?
  • Ktorého môjho citlivého bodu by sa to dotklo?
  • Prečo nemôžem niečo urobiť?
  • Čo sa skutočne za tým skrýva?
  • A čo sa zasa skrýva za tým?
  • Čoho sa bojím? Prečo? …

Garantujem vám, že ak budete neoblomní ako deti a neuspokojíte sa hneď s prvou odpoveďou, tak sa prepracujete k zaujímavému poznaniu.

V mnohých prípadoch sa na sebe úprimne pobavíte a vaše ego sa pre vás v tom momente stane roztomilé nemehlo, ktoré síce existuje, ale nemá nad vami žiadnu moc. A aj keď to poznanie až tak veselé nebude, nezúfajte, pretože každé poznanie má svoju hodnotu, ktorú môžete uplatniť vo váš prospech. Poznanie, za predpokladu, že sa ho nebojíte, vám umožní hlbší vhľad do vášho vnútra, do mechanizmov vášho fungovania, do vašich nastavení. Cez toto poznanie sa totiž môžete dotknúť skutočnosti, prijať ju a vykročiť tým správnym smerom. Dajte svojmu egu priestor, ale nenechajte sa ním obalamutiť. Cez takto vedomé zaobchádzanie s ním môžete vytvoriť solídny základ pre koexistenciu ega a skutočnosti, ktorá vám na vašej ceste nepoškodí ale poslúži.

Ako konštruktívne dokážete zaobchádzať s vaším egom na vašej ceste rozvoja si môžete vyskúsať v rámci možností vedomej transformácie Quantasha.

Zdieľajte článok s priateľmi:


Share This